Kríza zmyslu života – pokračovanie

Keď sa ocitnete v situácii, ktorá vám podlomí kolená, skôr či neskôr vás dobehne tá
tichá, neodbytná otázka: „Aký to má všetko zmysel?“.

Je to pocit, akoby sa vám svet v sekunde prevrátil hore nohami, presne ako na karte
Obesenec, kde muž visí za jednu nohu a díva sa na realitu z úplne inej, absurdnej
perspektívy.

Ja som mala to obrovské šťastie, že keď ma osud v podobe rakoviny zasiahol
prvýkrát, dostala sa mi do rúk kniha, ktorá sa stala mojím kompasom.

Pamätám si to, akoby to bolo dnes – boli sme na lyžovačke a večer všetci sedeli v
bare, kde sa bezstarostne zabávali, a ja som sa ponárala do slov Viktora Frankla a
jeho diela „Napriek všetkému povedať životu ÁNO“.

Frankl nebol len teoretik; bol to muž, ktorý prežil štyri koncentračné tábory.
Fašisti mu zobrali jeho rozpracované celoživotné dielo, no on sa namiesto
sťažovania na nespravodlivosť rozhodol pre niečo radikálne: rozhodol sa napísať
ho nanovo, priamo v tom pekle, s novým vnímaním toho, čo prináša život v
tábore.

Videl sám seba, ako po vojne stojí pred ľuďmi a prednáša o tom, ako nájsť zmysel aj
tam, kde zdanlivo žiadny nie je.

Práve vtedy vo mne začala dozrievať tá nečakaná sila – sila odhodlania, že naša
myseľ je ten najmocnejší nástroj, ktorý máme v akejkoľvek ťažkej situácii.
Frankl netušil, či prežije, ale nevzdal sa.

Túto lekciu o zmysle som si v sebe niesla aj o trinásť rokov neskôr, keď prišiel
masívny relaps a metastázy na chrbtici.

Nikto nám totiž nezaručí, ako sa náš príbeh skončí, ale nikto nám nemôže
zabrániť v tom, aby sme v danej situácii videli výzvu a dali svojmu životu
zmysel.

Viktor Frankl a jeho dielo „Napriek všetkému povedať životu ÁNO“ zásadne ovplyvnili môj pohľad na bolesť a ťažké životné situácie už pri mojej prvej onkologickej diagnóze. Jeho vplyv možno zhrnúť do niekoľkých kľúčových poznaní:

● Sila mysle ako nástroj prežitia: Franklov príbeh o prežití štyroch koncentračných táborov mi ukázal, že naša myseľ nám dokáže neuveriteľne pomôcť v akejkoľvek, aj tej najdrastickejšej situácii. Práve pri čítaní jeho kníh vo mne dozrela sila odhodlania nevzdávať sa.

● Bolesť ako výzva k zmyslu: Frankl ma naučil, že hoci nám nikto nezaručí, ako náš príbeh skončí, nikto nám nemôže zabrániť vidieť v danej situácii výzvu, aby sme svojmu životu dali zmysel. On sám namiesto sťažovania sa na nespravodlivosť využil utrpenie v tábore na to, aby nanovo vytvoril svoje stratené vedecké dielo s novým, hlbším vnímaním reality.

● Zmena perspektívy: Vďaka jeho prístupu (ktorý neskôr rozvinul v logoterapii) som pochopila, že dôležité je dať zmysel všetkému, čím si človek prechádza.

Tento postoj mi pomohol aj o 13 rokov neskôr, keď prišiel masívny relaps rakoviny a metastázy na chrbtici.

Aj keď sa mi svet opäť prevrátil hore nohami, Franklovo učenie mi pomohlo vnímať to ako pokračovanie cesty, kde mám stále moc rozhodnúť sa, aký postoj k svojej situácii zaujmem,.