Istota a neistota

Istota a neistota.

Dve strany jednej mince.

Patria k sebe.

Obdobie istoty sa vždy po čase začne prelínať s obdobím neistoty.

Tak ako sa v prírode strieda deň s nocou, rast s útlmom, nádych s výdychom.

Len naša myseľ s tým má problém.

Má rada jasnosť.

Kontrolu.

Pevnú pôdu pod nohami.

Má rada to, čo je pekné, nablýskané, bezpečné a predvídateľné.

A keď sa v nás začne ozývať nepokoj…
keď sa telo zrazu stiahne…
keď myseľ začne hľadať odpovede, ktoré ešte nemá…
vtedy máme tendenciu tieto pocity od seba odtláčať.

Chceme ich prebiť niečím pozitívnym.

Rýchlo sa upokojiť.
Rýchlo nájsť riešenie.
Rýchlo byť zase „v poriadku“.

Lenže práve tým sa často najviac držíme na mieste.

Možno neistota neprišla preto, aby nás zastavila navždy.

Možno prišla preto :

Aby sme si sadli sami so sebou.
Aby sme ju prestali vnímať ako nepriateľa.
Aby sme sa jej nesnažili okamžite zbaviť.

Skúste si len na chvíľu „sadnúť“ so svojou neistotou.

Bez tlaku.
Bez odpovedí.
Bez potreby hneď niečo vyriešiť.

Len ju pozorujte.

Kde ju cítite v tele?
Čo vám chce povedať?
A kam vás možno potichu pozýva?

Pretože na konci tohto vnútorného tunela často nepríde chaos.

Príde pokoj.
Príde jemná radosť.
Prídu odpovede, ktoré by sme cez hluk vlastnej kontroly nikdy nepočuli.

Toto je život.

Istota a neistota sa v ňom neustále striedajú.

A neistota v sebe veľmi často nesie iskru niečoho nového, čo k nám ešte len prichádza.

Možno práve tieto dni prechádzate niečím podobným.

Nebráňte sa tomu.

Možno sa vo vás neborí starý svet preto, aby vás oslabil.
Možno sa len uvoľňuje priestor pre niečo nové.